Termografické skúšanie sa uplatňuje v prípadoch, kde sa predpokladaná chyba skúšaného predmetu navonok prejavuje zmenou rozloženia teploty na povrchu. K nehomogennému rozloženíiu teploty môže prichádzať mnohými spôsobmi. Predmet môže byť sám zdrojom tepla – napríklad v mieste nadmerného trenia, alebo v prípade zvýšeného elektrického odporu. Predmět môže teplo nerovnomerne akumulovať (zmena mernej tepelnej kapacity) - napríklad v miestach kde sú dutiny či vmestky (vtrúseniny), alebo môže teplo nerovnomerne viesť (tepelná kondukcia) – obvykle v miestach, kde je materiál vo vnútri porušený.

Termografia je veľmi často používaná v Leteckom opravárenstve – je to veľmi dobrá metóda pre detekciu obsahu vody vo voštinových štruktúrach. Ďalšou veľmi častou aplikáciou je kontrola elektrických rozvádzačov (kontrola vadných kontaktov). V hutnom priemysle sa termografia využíva ako automatizovaná kontrola za tepla tvárnených polotovarov (v miestach prípadných vád materiál chladne inou rýchlosťou). A v neposlednom rade je termografia veľmi účinným nástrojom kontroly rotačných strojov – umožňuje odhaliť míieta so zvýšeným tením.

Princíp metódy IRT

Každý predmet (za obvyklých teplôt) vyžaruje po celom svojom povrchu infračervené žiarenie. Bežné predmety za izbových teplôt vyžarujú spektrum s maximom okolo 2 – 15 µm vlnovej dĺžky. Tieto vlnové dĺžky síce nie sú ľudským okom viditeľné, ale patria do skupiny tzv. optického žiarenia. Platia pre ne zákonitosti geometrickej optiky a s pomocou špeciálnych senzorov je možné ich zachytiť. Termokamera umožňuje v reálnom čase sledovať, ako se mení intenzita vyžarovania IR žiarenia po povrchu skúmaného predmetu. Nutnou podmienkou je, že predmet nemôže byť v tepelnej rovnováhe (rovnomerne ohriaty v celom objeme). Pokiaľ sa hľadaný defekt sám neprejavuje ako zdroj tepla je obvykle materiál aktívne vyvedený z tepelnej rovnováhy tepelným pulzom a sleduje sa, ako je absorbované teplo z povrchu odvádzané do vnútra materiálu. Analogicky je možné rozdeliť techniky IRT na aktívne a pasívne.