Rádiografia umožňuje získať trvalý obraz vnútorných chýb materiálu (najmä objemových, ale v prípade vhodnej smerovej orientácie i plošných). Obvyklé oblasti nasadenia metódy sú: kontrola zvarov, odliatkov (aj tvarovo veľmi zložitých), elektrotechnický priemysel, stavebný priemysel, ... Vzhľadom k svojej preukázateľnosti a trvalému záznamu je jednou z najdôležitejších metód pri kontrole zariadení s vysokou mierou nebezpečnosti (napríklad tlakových nádob), v leteckom a petrochemickom priemysle.

Princíp metódy

Pri prechode materiálom dochádza k zoslabovaniu prechádzajúceho ionizujúceho žiarenia. Toto zoslabenie závisí okrem iného na hrúbke materiálu. Pokiaľ je v materiále defekt

s vhodnou orientaciou voči smeru žiarenia, je žiarenie v tomto mieste menej zoslabené (alebo viac - v závislosti na materiálovej v necelistovsti). Za predmetom sa vytvára neviditeľný reliéf primárneho žiarenia, ktorý je potrebné previesť na viditeľný obraz vhodným detektorom - v prípade klasickej (filmovej) rádiografickej metódy RT sa jedná o rádiografický film. Každý film má svoju charakteristickú krivku, ktorá určuje, aký obrazový kontrast sa pri danej aplikácii dosiahne. Z praktického hľadiska je účelné (a odporúčané normatívnymi dokumentmi) pracovať v lineárnej časti charakteristickej krivky - teda pracovať so zčernáním (optickou hustotou) rádiogramu vyšších hodnôt. Zmena rádiografického kontrastu bude pri rovnakom rozdiele intenzít primárneho žiarenia v mieste chyby a mimo nej väčšie, pri vyššom sčernaní.